Windsurfing Cabo Verde 2011

 

Zo zápiskov polowindsurfera na Kapverdoch:

Piatok 25. 11. 2011

Bratislava, o 12:00 zo stredu mesta autom do Budapešti, lietadlom do Lisabonu a po prestupe ďalej na Kapverdy. (Kto má záujem zabookovať letenky, nech si hodí na pelikan.sk Budapešť a Sal a nemá problém, vyhodí mu to TAP Air za cca 670 € obojsmerne – podobne je to aj z Prahy, z Viedne o hodne viac). Na letisku sme skysli asi na hodinu (na udeľovanie víz je tu len jeden chlapík) ale cca o tretej ráno miestneho času končíme púť v apartmáne na ostrove Sal, v jeho južnej časti, 150 m od pláže Santa Maria. Video Cabo Verde I

Sobota 26. 11. 2011 – deň 1

V Odjo dAqua (hotel) dáme raňajky a kávičku, V Club Mistral (windsurfová stanica) sa prihlásime, že už sme teda tu a o 10:00 dostávame inštrukcie od taloša, ktorý nám prenajal apartmán. Klasika. Kuchyňka, jedáleň a spálňa je jedna miestnosť, kúpeľňa a WC druhá. Tak sme to chceli, tešíme sa na nezávislosť od pravidelného hotelového rytmu.
Zoznamujeme sa so Santa Mariou, plážou a okolitým mestom. Niekoľkokrát sa presúvame medzi mestom a apartmánom, každá cesta je minimálne 2,7 kilometrov dlhá, z nás automobilistov sa stali chodci, teší nás, ako nám to za 12 dní popraví jednak životosprávu a druhak kondíciu. Presúvaním hore-dole sa minie deň, ani nevieme ako, povečeriame v centre mesta v reštike Funana (krevety a ryba), úspešne odrazíme útok dvoch profesionálok, a po príchode na apartmán, unavení zaspíme spánkom spravodlivých.

Nedeľa 27.11.2011 – deň 2

Raňajky dáme u Josha Angula (windsurfová stanica a plážová reštaurácia) aj výbornú kávičku. O deviatej sme na značkách v Mistrál-e, surf asistent nám donesie plachty na dva  metre od vody, odniesol by aj dosky, ale tie si nesieme sami.
Surfujeme doobeda, vietor je slabý, na 133 l doske a 7,8 plachte sa dostávam do sklzu len asi na 30 sekúnd. A tak teda radšej pozorujeme život na pláži a v blízkom okolí. U Josha si dávame aj miniobed, carpaccio z tuniaka (v jedálnom lístku medzi predjedlami) a dobré pivečko.
Poobede brúsime po meste a zrýchleným krokom ukrajujeme kilometre. Opäť sa nás pokúša odchytiť profesionálka odvčera. Bezúspešne. Niekoľkokrát navštívime mólo, je tam život a bežia tam obchody s rybami. Prvýkrát v živote vidím skutočného žraloka, teda okrem nejakého akvária (žralok citrónový) a aj ten je chudáčisko mŕtvy. Večeru dáme blízko hotela Porto Antigo – zasa carpaccio z tuniaka (dali nám ho z mečúňa – ale aj tak to bolo výborné). Večerné vínečko si dávame u Josha Angula a už okolo desiatej leziem do postele.

Pondelok 28.11.2011 – deň 3

Raňajky si protentokrát pripravujeme vo vlastnej réžii. Nakúpime pečivo, slaninu a jaja, papáme to, čo sme si sami navarili. Kávičku dáme u Josha Angula a čakáme na vietor. Keďže vietor neprichádza, meníme program. Ideme na mólo kúpiť nejakú rybu, bingo, po pár minútach našej prítomnosti prichádza rybársky čln s dvomi tuniakmi na palube, polka jedného z nich (2kg za 10€) skončí v našej igelitke. McArp ho doma odborne rozporcuje a na obed máme vlastnoručné carpaccio (preukazateľne) z tuniaka. A to sa už tešíme na tatarák, ako inak, z tuniaka (plánované večerné jedlo). Poobede vyrážame na štvorkolke obhliadnuť okolie. No neobzri Ponta Preta, keď už si na ostrove Sal. Vlny však tentokrát nie sú veľké, a preto nikto nesurfuje. Aspoň sme natočili veľkofilm „Smrť v dunách“. Hlavný  hrdina Josh Preta, hrá ho McArp, sa štverá na vrch pieskovej duny a tesne pred dosiahnutím vrcholu zomiera ....scenár, kamera a réžia je v rukách ȀȀfilm-u. Z Ponta Prety krížom cez pustatinu na opačnú stranu ostrava – Costa da Fragata a návšteva kiteového raja. Kiteistom fúka primeraný vetrík, tak ich nafotíme a natočíme. Odbočíme do lávovej hory Serra Negra a pekne zvrchu si obzrieme ostrov, ktorý je v tejto časti široký 4 km (jeho dĺžka je asi 20 km). Cestou na juh sa zastavíme v Salinas – naturálna výrobňa soli – more presakuje a odparovaním vody vzniká soľ. Už ju stačí len zbierať a dávať do vreciek (možno je ten proces zložitejší, ale nechce sa mi skúmať, či áno alebo nie). Vrátime štvorkolku a hádajte, čo si dáme na večeru? No jasné, tatarák z tuňáka. A to sme medzičasom  objavili predajňu, kde sa dá kúpiť parmezán, prosciuto, rôzne koreniny a hlavne Lambrusco .... o 21:00 skúmame, čo s načatým večerom, rozhodli sme sa ho stráviť v apartmáne osobným voľnom.....  

Utorok 29.11.2011 – deň 4

Na raňajky homemade hamendeggs. V predchádzajúcich dňoch som zabudol povedať, že deň začíname rumom  - Zacapa – 23 ročným. To proti helikobakterom – odrážame im rotory. Skonzumujeme teda po pohári Zacapy, presunieme sa k Joshovi Angulovi na kávičku a do windsurf stanice Club Mistral. Berieme veľké dosky, veľké plachty (ja 135 l a 7,8 m2) a surfujeme celé doobedie aj poobedie. Okolo 14:30 končíme, kvalitný deň, prakticky celý čas v sklze – v časti zátoky v hladkej vode a v časti na vlnách – na východnej strane Santa Marie. Na obed si dáme, no čo, no carpaccio z tuniaka s olivami čiernymi aj zelenými, parmezánom, panenským olivovým olejom a pečivom, v ktorom je škorica a je jemne nasladlé. Mne to k tuniaku pasuje. Celý obed je home made. Potom pokoj na lôžku a na večer vyrážame do ulíc. Michal z českej stanice nám označil dobrú krčmu - Cabo bar, kam zamierime. Od piva prechádzame k ťažko definovateľným domácim drinkom, keď pomiešame ten tmavší so svetlejším, tak je to celkom pitné. Na parkete sa predvádzajú dve sťaté anglánky, miestami sa zdrbú na zem, miestami triafajú rytmus, celkom fajn zábava. Profesionálky sa striedajú, ponúkajú svoje služby. Jedna z nich je údajne najkrajšia žena Afriky – len to na nej nevidno. Sklamane odchádzajú loviť ďalej do ulíc. Okolo dvanástej odchádzame do apartmánu.

Streda 30.11.2011 – deň 5

Raňajky – volské oko a párečky, rum Zacapa a Coca Cola. Po nich oddych na lôžku a vzápätí kávička u Josha Angula. Zrána nefúka, tak ideme kúpiť rybu na mólo. Bingo, po desiatich minútach čakania, prichádza čln a na ňom dve krásne dorady. Jednu z nich kupujeme a dávame si ju nafiletovať (4 kilová za 20€). Cestou na apartmán dokupujeme pečivo a pitivo, zase sme peškom nabehali minimálne štyri kilometre. Filety hodíme do chladničky a frčíme do klubu Mistral, fúka na veľkú dosku, veľkú plachtu. Jazdíme od 12-tej do 17-tej aj s prestávkou na pivečko. Jazdíme čiastočne v sklze a  brodením, záverečné hodiny vietor mierne zosilnieva, ja by som potreboval ešte o chlp viac. Aj tak som však s dňom spokojný. Po surfovačke  bežíme do apartmánu spracovať doradu. Mhm, je skvelá. Okolo siedmej sa rozhodujeme, svetlá veľkomesta alebo pokoj na lôžku. Vyhral pokoj na lôžku.

Štvrtok 1.12.2011 – deň 6

Zacapa, odrazené rotory. Vybehneme na nákup. Kúpime nejaké fazuľky, prosciuto a Sodade Branco (Vinho do Fogo, Fogo - jeden z ostrovov na Cabo Verde). Pol riadku sú v skutočnosti 2 hodiny. Jednak sa presúvame pešo a druhak, sme na JUHU. Na raňajky dáme fazuľky na slaninke a bežíme na kávičku k Joshovi Angulovi. Potom, pomaličky sa pasúc, oblečieme sa do neoprénov (neboje sa len do krátkych – je 28 stupňov) a pochystáme surfy (133l, 7.8 m2). Okolo 12-tej sme na vode, s jednou prestávkou do štvrtej. Celkom sa mi daria gybe, tak som celý happy, aj napriek tomu, že nie som stále  v sklze. Na večeru si opäť dávame doradu, keď zdravý život, tak zdravý život. Okolo siedmej sa rozhodujeme, čo s načatým večerom. Trošku poodpočívame a potom svetlá veľkomesta. Objavili sme caipirinhu, ľadová triešť, roztlačené limetky, trstinový cukor a RUM. Mhm, veľmi dobré.....

Piatok 2.12. 2011 – deň 7

Raňajky, prosciuto z talianskej predajne s masielkom a pečivom. Chyba poradia, až po raňajkách dáme Zacapu na odrazenie rotorov. Kávička u Josha Angula – pohľad na vodu – doobeda sa žiadna surfovačka nekoná. Ideme kúpiť rybu (pamätajte, že mólo je na opačnom konci ďalekohľadu). Okolo jedenástej sa vracajú prví rybári. Chceme tuniaka, tentoraz celého. Tuniaka nemajú, len samé drobné. Sklamaní si ideme dať kolu do blízkej kaviarničky (Cultural Cafe) a zbadáme ďalší vracajúci sa čln. Bingo 4,5 kilový tuniak je náš. A medzičasom sa urobil vietor a tak ukladáme tuniaka vcelku do chladničky a bežíme surfovať (obligátnych 133 l, 7,8 m2). Som však happy, carve gybe sa mi daria (teda aspoň na hladkej strane), oveľa viac ich dám ako nedám. Na vlnistej strane (juhovýchod Santa Marie, cíp vybiehajúci ďaleko do oceánu – Ponta Leme) sa húpem v metrových vlnkách a keď nájdem vhodné údolie dám carve gybe aj tam. Problém mi robí vrchol vlny, neviem odhadnúť podkopnutie a zväčša padám po dotočení oblúku dozadu. Po surfovačke ideme pripravovať večeru. Pozvali sme aj českých priateľov zo stanice (hneď vedľa Mistrál Club-u) Michala (inštruktor) a Honzu (žiak), hádajte čo bude na večeru? Jasné, tatarák z tuniaka a k tomu rôzne červené vína. Českí priatelia jedia prvé sústa opatrne, ale potom sa rozbehnú. Popijeme vínko a okolo desiatej sa porúčajú (svetlá veľkomesta). My sa rozhodujeme, čo s načatým večerom, kľud na lôžku vyhráva.
O Vendy a Hanu som sa doteraz nezmienil. Sú to češi, kiteri a snowbordisti,  a z čista-jasna sa jedného dňa objavili a o dva dni nás pozvali na večeru, pravda, ak niečo donesieme. Mala by to byť chobotnica a večera je plánovaná na nedeľu.

Sobota 3.12.2011 – deň 8

Odrážanie rotorov. Prosciuto, masielko, žemlička, pomaličky sa pasúc ideme k Joshovi Angulovi na kávičku. Goran ani nečaká, čo si dáme, rovno kávičku donesie. Goran je Chorvát, sem tam mu zaspievam „Maršal Tito nech te vodi“ a „stretan put želi vam INA“, v zime je u Josha Angula v krčme a predajni, v lete má Tsunami Windsurfng Station (Camp Kažela, Medulin oproti Premanture). Fúka slabo, totálne sa odľahčím (plávaciu vestu, helmu a trojštvrťový neoprén nechám v kabínke) – mám len plavky a trapéz a takto jazdím viac-menej v sklze. Už som dosť opálený, a preto si tento luxus, zbavenia sa drtičov slnka, môžem dovoliť. Večer ideme grilovať tuna steaky (Michal z českej stanice zohnal gril a drevené uhlie) a popíjať vínko. No a prichádzajú na rad aj svetlá veľkomesta. Cubalibre v Cabo Bar a diskotéka v Caleme, tam dáme niekoľkokrát caipirinhu. Pri návrate hviždí na našej periférii vietor správnych smerov. Líham do postele s odhodlaním byť na značkách už o deviatej ....

Nedeľa 4.12.2011 – deň 9

... Podarilo sa, raňajky carpaccio z tuniaka, ron Zacapa, kávička u Josha, a už o štvrť na desať svištíme v teréne. Doska   110, plachta 6,4 neskôr 5,9 na mňa (88kg) pomerne malá výbava. Terén aj napriek silnému vetru zostáva rovnaký. Pri stanici hladká voda a 2 km vonku - vlny. Pri silnom vetre a malej doske sa dá s nimi krásne pohrať, prichádzam im na chuť. Večera v reštaurácii Chez – pastis (talianska reštaurácia) – typické Caboverdské mušle ako predjedlo a stejk ako hlavné jedlo. Potom sa ešte chvíľku motáme po meste a už okolo desiatej naberáme sily na ďalší deň.

Pondelok 5.12.2011 – deň 10

Vietor na 133, 7,8 som v sklze, celkom sa mi daria halzy na obidve strany. Večera u Vendy a Hanu – varená chobotnica so zemiakom. Recept McArp. Vendy a Hanu si kúpili apartmán s dvoma spálňami za 120 000 €. Dnes, keď je developerský boom totálne zabrzdený, by ho kúpili za 70 000 €. Ale neľutujú. Väčšinu roka prežijú na Sale v Santa Marii. Kajtujú, prebiehajú medzi rôznymi kajterskými miestami, organizujú eventy pre turistov a vypadajú šťastne. BTW, ak si na Sale chcete kúpiť apartmán alebo vilu, máte možnosť. Takmer všetko je označené veľkými plagátmi „For Sale“ + telefonne číslo.

Utorok 6.12.2011 – deň 11

Ráno sa začínam zaujímať, kedyžeto vlastne zajtra v noci letíme. McArp vyťahuje doklady a zisťuje, že je to tak skoro ráno, že je to vlastne dneska v noci. Ještě o víc je to víc. Voláme talošovi, nech všetko zorganizuje, a on všetko zorganizuje (unbelieveable). Potom kávička a zdá sa, že aj Sal smúti, že odchádzame – nefúka. Ale posunuli sme štafetu. Už nie my kupujeme a pripravujeme tuniaka, ale Michal (pamätáte, ten inštruktor z českej stanice vedľa club Mistral). Deň strávime na výlete za žralokmi v Baia da Parda, vyhrievajú sa na plytčine a plávajú vám okolo nôh. Bohužiaľ, v čase nášho príchodu, tam bola parta talošov, ktorí sa ich snažili chytiť na návnady a vytláčali ich ďalej a ďalej do mora. Takže pár chrbtových a chvostových plutiev v dialke a tušenia žralokov, ale boli tam. Celkom slušná štreka, na korbe jeepovitého auta (najobľúbenejší formát na Sal-e), vydala prakticky až do západu slnka. No a potom tá grilovačka zorganizovaná Michalom. Grilovaná cibuľka a grilovaný mladý tuniak. No a k tomu kopa vína. Pred letom si trošku zdriemneme a o 23:00 opúšťame Santa Mariu. Okolo 00:00 sme na letisku Espargos, no a odvtedy je to už spiatočný film.

MiloshBA

P.S. Niekde na youtube som narazil na toto video, inšpiratívne: